Problémové správanie u detí zvyšuje nepravidelný odchod do postele
Výskum odhalil, že deti, ktoré nemajú pravidelný režim odchodu do postele, trpia častejšie poruchami správania.
Nepravidelný odchod do postele významne ovplyvňuje ich ďalší život a správanie. Čím dlhšie chodia deti spať bez pravidelného času, tým väčší dopad to má na ich správanie, tvrdia experti.
Vedci veria, že odchod do postele v rôznom čase môže narúšať ich prirodzený telesný rytmus a spôsobovať im v konečnom dôsledku nedostatok spánku. Navyše spomaľuje dozrievanie mozgu u dieťaťa a schopnosť regulovať jeho správanie.Rodičom, ktorí svoje deti dávali spávať v nepravidelnom čase a ich deti znášajú negatívne dôsledky toho nepravidelného režimu, priniesli aj nádej na zlepšenie.
Tvrdia, že tento stav je možné zvrátiť. Rodičia, ktorí začali dávať svoje deti do postele v rovnakom čase zaznamenali zlepšenie v správaní ich detí. Podobnú zmenu spozorovali aj učitelia týchto detí.
Štúdia bola realizovaná na viac ako 10,000 deťoch vo veku 3, 5 a 7 rokov vedcami z University of College London (UCL). Údaje o správaní detí boli zozbierané od rodičov a učiteľov.
Podľa štúdie bol nepravidelný odchod do postele bežný vo veku okolo 3 rokov, keď približne jedno z piatich detí chodilo spať nepravidelne.
Už okolo 7 rokov viac ako polovica detí chodila do postele pravidelne medzi 19:30 – 20:30 a iba 9% chodilo spať okolo 21:00.
Vedci zistili, že deti, ktoré chodili spávať v rôznom čase počas detstva vykazovali postupne horšie správanie. Deti, ktoré chodili nepravidelne spávať v 3 a 5 rokoch, no v 7 rokoch už chodili do postele pravidelne, zaznamenali viditeľné zlepšenie v správaní.
Profesor Yvonne Kelly z výskumného tímu UCL hovorí: „Vieme, že skorý detský vývoj má silný dopad na zdravie a pohodu v priebehu celého života. Narušenie spánku, obzvlášť v kľúčovom období vývoja, môže mať významné celoživotné následky na zdraví.“
Podľa vedcov tento negatívny efekt stále narastá, a preto ak dieťa chodí spávať nepravidelne alebo chodí spávať neskoro ( po 21:00 ), môže to byť preň neskôr veľkou sociálnou nevýhodou.
Takéto deti s problémovým správaním tiež mávali častejšie zlé ďalšie návyky ako napr. vynechávanie raňajok, každodenného čítania, mali vlastnú TV v detskej izbe a trávili viac času pred TV.